Třinec (NS.: Třinec) - veľké mesto (počas najväčšieho rastu, cca. 49 tisíc. obývaný) v doi. Olzy, na hranici Sliezskych Beskýd. a Pogórze Śl. Skutočný Třinec sa rozprestiera na cca. 8 km pozdĺž rieky Olza, železnica a cesta, z toho nad 5 km. v severozápadnej časti. je obsadená sklárňou na Trzynieckej, a juhovýchodnú časť. - správne mesto.
Obec bola založená pravdepodobne v 14. storočí, hoci prvá zmienka o tom pochádza z 1444 r. Jeho názov pochádza z trstiny, ktorý hojne rastie v močiaroch na Olze. Třinec bol niekoľko storočí malou dedinou, oveľa menšie ako v susedných mestách (Konska, Nieborów, Łyżbice alebo Leszna Dolna), nemal školu, ani cirkev, ani cintorín. W 1770 r. iba rátal 200 obyvateľov a kým výstavba oceliarne neprešla v ničom zvláštnom v histórii Těšínskeho Sliezska.
Rozvoj Třince úzko súvisí s oceliarňou, ktorého príbeh sa začína v 1839 r., keď bola slávnostne zapálená prvá vysoká pec v blízkosti ústia Lesznianky a Tyrky k rieke Olza (16C.). Obec mala iba vtedy 349 obyvatelia. Skláreň sa vyvíjala pomaly, zostať skrz 30 rokov v tieni Ustroňskej oceliarne. Prelom nastal až po tom, ako bola v roku sprevádzkovaná železnica Bogumin-Košice 1871 r. Do Třinca boli presťahované celé oddelenia z ďalších arcivojvodských hutníckych závodov a miestnych železiarní, rastie smerom na sever. do oblasti obce Końska, sa čoskoro posunul na prvé miesto v celom C.K. monarchia. Napriek tomu samotný Třinec rástol pomaly: v okolí oceliarní vzniklo niekoľko robotníckych kolónií a v 1910 r. iba rátal 3600 obyvatelia. Všetky dediny v údolí Olza zabezpečovali robotníkov pre oceliarne.
Veľké investície do oceliarne v 80. rokoch minulého storočia. storočia sprevádzala výstavba prvých verejných budov v obci. W 1885 r. stál na kopci na rázcestí Olzy a Lesznianky veľkého, neogotický kostol. sv. Alberta, dielo architekta a staviteľa Albina Prokopa. W 1899 r. na okraji „Ściskałówka“, na ceste do Oldrzychowic (skoro neskoro. trhu) bol postavený evanjelický kostol. W 1901 r. Vznikol Spolok robotníckych domov, ktoré v 1908 r. vybudoval pôsobivý Robotnícky dom s príspevkami robotníkov (dnes reštaurácia a kaviareň). Súčasné „staré centrum“ v južnej časti mesta sa začalo pomaly formovať. koniec oceliarne.
Trzyniec bol povýšený do hodnosti mesta iba v r 1931 r., až do rokov po druhej svetovej vojne si však skôr zachoval charakter veľkého továrenského panstva. W 1946 r. Bola do nej začlenená Konska, Leszna Dolna a Łyżbice, a v týchto posledných odboroch sa začalo s výstavbou nového centra mesta v charakteristickom socialistickom štýle. W 1960 r. bolo do mesta začlenené mesto Kojkowice a česká časť Leszna Górna. Počas reorganizácie miestnej správy v 1980 r. tiež vstúpili do hraníc kolektívnej obce „Trzyniec“: Vendryne, Karpętna, Oldrzychowice, Niebory, Ropica, Guty i Tyra. V súčasnosti niektoré z týchto dedín získavajú nezávislosť. Najnovšími sídliskami v Trzynieci sú „Terasa“ na juhu Poľska. časť mesta, susedí s obchvatom mesta (E 75) a „Sosna“ s modernou nemocnicou, Nachádza sa na pravom brehu rieky Oby, na svahoch Jagodny.
Od konca 19. storočia. Třinec sa začal stávať veľkým centrom robotníckeho hnutia (1899 - Zväz obrábačov kovov) a oblasť činnosti Poľskej sociálnej a demokratickej strany (Piotr Kornuta - od 1933 r. primátor mesta Třinec). V medzivojnových rokoch tu pôsobila Poľská socialistická robotnícka strana (Jan Kornuta) a Komunistická strana Československa (Frederick Kraus). Existovalo množstvo poľských sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích organizácií, ktorých aktivisti ako prví pocítili v Zaolzie stúpajúcu vlnu čechizácie. Počas 2. svetovej vojny značný počet účastníkov poľského odbojového hnutia v Zaolzie verboval z personálu oceliarne.
Po 2. svetovej vojne zostal Trzyniec dôležitým centrom Poliakov. Popredný predstaviteľ poľskej literatúry v Zaolzie tu žil mnoho rokov, Henryk Jasiczek z Oldrzychowic (1919-76). V novom centre mesta pôsobí zrejme najväčšia skupina Poľského kultúrneho spolku–Vzdelávacie. W 1963 r. vznikla tu poľská „Grupa Literacka 63“.
Múzeum Huty Trzynieckej a mesta (Muzeum Trineckych Żelezaren v Mesta Trince, 739 61 Třinec, Frýdecká ul. 389; tel. 0-659/435-501) je otvorené od. 9-16 (od utorka do piatku) i 9-13 (v sobotu). Stála expozícia pokrýva históriu mesta a oceliarne, ako aj expozíciu o flóre a faune na juhu. časti Těšínskeho Sliezska.
CSD železničná komunikácia: Stanica Třinec na juhu. okraj oceliarne, (16C.), a zastaviť sa. Trzyniec Konska a Trzyniec Ropica (pn. koniec oceliarne). Autobusová doprava ČSAD pokrýva prakticky všetky lokality diskutovaného územia. Mestská nemocnica (na „borovici“) a hutnícka nemocnica, Záchranná zdravotná služba, kliniky, lekárne. príspevok. Hotele, motel. Reštaurácie, bary, kaviarne. Čína. Športové ihriská, tenisové kurty, kúpacia oblasť, krytý bazén. Čerpacie stanice a autoservis.
Vedú z Třinca. červená v Británii. Czantorię (16C.) a žltá pri Jagodne (17NS). Tiež žltá n. viesť smerom na Jaworowy (1032 m) v Sliezsko-moravských Beskydách.
Třinec (Miesta.) - Třinec.
