KOSZARAWA - je to najväčší pravobrežný prítok rieky Sola * so zdrojmi v blízkosti Jałowiec v pohorí Jałowiecki. V hornom a strednom toku vytvára dva veľké meandre, čím sa vyhýba vyvrcholeniu Lachy Gronia a Lasek. V dolnom toku medzi Jeleśniou * (kde to jednoznačne naberá západný smer) a živý * (v oblasti, ktorú pokrýva sprievodca) tvorí severozápadnú hranicu Beskid Żywiecki. Vlieva sa do rieky Sola v Żywieci. Jeho ľavostranné prítoky sú okrem iných. Kamienna, Sopotnia *, Przyłękówka a Trzebinia. Celková dĺžka rieky je cca. 28 km. Trasy: 16NS, 18N., 19NS.
KOTARNICA (1156 m) - zalesnená kulminácia v hrebeni klesajúcom z Romanky * na severovýchod. Je to celkom zreteľný základný kameň, kde sa dva hrebene rozchádzajú, jeden z nich, cez Łazy, padá nad Sopotniou Malou * a druhý nad Sopotniou Wielkou *. Z oblasti vrcholu tečú tri prúdy: na sever od Roztoky - prítoku Sopotnie Mala, a na severovýchode a juhovýchode sú dva prítoky Sopotnie Wielka, druhý z nich sa nazýva W Kotarnica. Severné a južné svahy patria k najstrmším v tejto časti Beskýd Żywiec. Na južnom svahu rastie zaujímavý dolný horský les s prevahou jedle. Názov je v Beskydách pomerne populárny, súvisiace s pastoračnou ekonomikou. Trasy: 18N., 20S/N.
HUSTÁ OBUV (1132 m) - tiež Hruba Buczyna. Najvyššia kulminácia v hraničnom hrebeni medzi Trzy Kopce * a. Glinka *. Spolu s priľahlým vrcholom Veľkej hry priamo na sever (1075 m) tvorí pomerne masívnu jamku, ktorá je základným kameňom bočných hrebeňov. Trochu južne od vrcholu, na poľskej strane je pomerne krátky hrebeň kruhového objazdu *, pričom na slovenskej strane veľmi dlhá ruka (ok. 15 km) siahajúce až do údolia Biała Orawa * a oddeľujúce potoky Menzdrowka a Mutnianka. V tomto hrebeni sa najvyšší vrch nachádza juhovýchodne od Gruby Buczyna, zostup strmou zlomou nad pramene potokov Menzdrowka-Komame (1015 m). Samotný vrchol je celkom plochý a pokrytý riedkym lesom. Na druhej strane obmedzený výhľad na severovýchod je zo svahu Wielki Grania. Názov je už uvedený v Komonieckiho Dziejopis Żywiecki. Š XIX š. na rakúskych mapách bol deportovaný na Hrubu Buczynu. Trasa 22C / Ż.
GÓROWA HALA - nachádza sa v hrebeni severne od Pilska *, na severovýchodnom svahu Buczynky padajúceho
smerom do údolia potoka, s rovnakým názvom. Jeho horný koniec dosahuje takmer do výšky 1180 m. Leží na juhovýchode Hala Jodłowcowa. Kedysi bol majetkom obce Krzyżowa * - od 1929 do 2. svetovej vojny si ho Malopoľská poľnohospodárska spoločnosť prenajala, aby zaviedol príkladné hospodárstvo s dobytkom (podobne ako napr.. Hala Długa v Gorciach). V letnej sezóne je na základe upraveného prístrešku v hale umiestnená stanová základňa, ktorú tradične prevádzkuje sliezska turistická komunita.. Trasy: 26S, 27S.
CUDZICHOWA HALA - nachádza sa medzi Palenicou * (1343 m) a Muncholik* (1356 m) v hraničnom hrebeni medzi Trzy Kopce * a Pilsko *. Rovnaký názov sa používa aj na priechod v strede haly - cca. 1250 m. Patrí k najrozsiahlejším halám v tejto časti Beskyd Żywiec (plocha cca. 200 morg - t.j.. vyššie 110 on má). Časť, ktorá prechádza hrebeňovou líniou na slovenskú stranu, nazývaná Kruszetnicka Polana, je zalesnená smrekovými mladými stromami a nie je využívaná. Areál siene patril Sopotnii Wielka * a podľa zdrojov z 1930 rokov vo vlastníctve 23 partneri. Meno pochádza z priezviska Cudzik, uvedené v súpise nehnuteľností Żywiec z 18. storočia (pravdepodobne to bol jeden z majiteľov), preto sa vyskytuje aj vo forme Cudzikowy. Názov už dáva Komonieckiho Dziejopis Żywiecki. V minulosti sa používal aj názov Hala Martoszowa. Trasa 25C, Slovenský IN (panoráma z haly: chodník 25C).
CUKRÁRNA - názov vzťahujúci sa na dve sály: Miska na cukor Wyżnia a miska na cukor Niżnia, nachádza sa na úpätí masívu Sucha Góra *, s odchodom z hrebeňa Redykalny Wierch – Prusai *, južne od Hala Boracza *. Cukiernica Wyżnia sa nachádza bližšie k Suchej Góre a vedie cez ňu modrá značka z Rajcze (trasa 4N), a Cukiernica Niżnia leží viac na východ a je už spojená s hornou časťou Hala Boracza. Je tu križovatka trás - trás: 4N., 5SJŻ, 6S. Obe sály patrili majiteľom zo Żabnice* a Cisiec*.. Pôvod mena neznámy (možno menom alebo prezývkou?).
CIBUĽA - týmto názvom sa označuje hala aj potok. Hala sa nachádza na severnom svahu hraničného hrebeňa západne od Hala Miziowa * a nadväzuje na susedné haly: Słowikowa a hrebeň Jodłowcowa, ktorý sa rozprestiera na severe. Nevytváral samostatnú hospodársku jednotku, ale patril čiastočne susedným halám, poskytujúcim iba seno (pastva sa neuskutočnila). Názov pochádza z výskytu cibule poľnej. Zo sály tečie severozápadným smerom rovnomenný potok (názov Cebulne sa používa aj pre potok). Je to najväčší prítok Sopotnie Wielka *, vlieva sa do nej pri panstve Sopotnia Wielka Kolonia. Sála aj potok sú uvedené v Komonieckom Dziejopis Żywiecki.
BRZUŚNIK - malá dedinka na pravom brehu rieky Sola *, cez krátky potok tečúci zo severozápadného svahu Kiczory (838 m). Má pouličný charakter, ktorej osou je predĺženie cesty cez susednú, dolná dedina Wieprz *. Na hranici týchto dedín je križovatka, z ktorej vedie cesta do Juszczyny * vpravo cez Bystrú * a vľavo do Cięciny * a Węgierskej Górky *. Nachádza sa tu zastávka PKS Bystra Skrzyżowanie (centrum Bystrej cca. 1,5 km na východ). Horné dedinky Brzuśnik sa už nachádzajú v strmej časti svahu Kiczory na oboch stranách hlavnej osi obce.. Budovy sú väčšinou murované. Kaplnka v dolnej časti obce nemá žiadnu historickú hodnotu. Trasa 15NZ.
